Franz Peter Schubert (* 31. január 1797, Viedeň – † 19. november 1828, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ obdobia raného romantizmu. Jeho najväčší význam spočíva v piesňovej a komornej tvorbe. Mal mimoriadnu schopnosť vystihnúť lyrické a romantické nálady a veľký melodický talent; Franz Liszt o ňom hovoril ako o „najpoetickejšom zo všetkých hudobníkov“.
rakúsky hudobný skladateľ
Dielo [upraviť]
Franz Schubert za sebou zanechal rozsiahle dielo, z ktorého len pomerne malá časť bola vydaná počas jeho života tlačou s prideleným opusovým číslom. Prvé súhrnné vydanie celej Schubertovej hudobnej pozostalosti vydalo vydavateľstvo Breitkopf und Härtel až roku 1884. Pre katalogizáciu sa preto používa zoznam, ktorý vypracoval hudobný vedec Otto Erich Deutsch (1883–1967) a jeho prvú verziu uverejnil pod titulom Franz Schubert – Thematic Catalogue of all his works in chronological order roku 1951. Diela sa podľa Deutschovho zoznamu uvádzajú písmenom D a číslom v katalógu.
Piesne [upraviť]
Piesňová tvorba sprevádzala Schuberta po celý plodný život a bola oblasťou, kde sa ako autor presadil najskôr a zapísal najhlbšie. Jeho piesne so sprievodom klavíra interpretovali amatérski hudobníci pre viedenské domáce spoločnosti aj veľké spevácke hviezdy. Celkom ich zložil asi 600. Medzi významné piesňové opusy patria okrem iného:
- rané majstrovské diela Gretchen am Spinnrade (Margarétka pri praslici, D 118, op. 2) a Erlkönig (Kráľ duchov, D 328, op. 1, na Goetheo text)
- piesňový cyklus Die schöne Müllerin (Krásna mlynárka, D 795), texty Wilhelm Müller
- piesňový cyklus Winterreise (Zimná cesta, D 911), texty znova Wilhelm Müller
Komorná hudba [upraviť]
Druhou kľúčovou oblasťou Schubertovho pôsobenia je komorná hudba, predovšetkým klavírne kompozície. Schubert zložil ozajstnú záplavu klavírnych diel, z ktorých mnohé boli len príležitostnými tanečnými skladbičkami, ale práve tu nájdeme aj niektoré z najhlbších a najpremyslenejších Schubertových kompozícií. V oblasti komornej tvorby stojí za vypočutie napríklad:
- Forellenquintett (Kvintet A dur Pstruh, D 667)
- Sláčikový kvartet d moll (D 810) známy pod názvom Smrť a dievča (Der Tod und das Mädchen)
- klavírny Valses Sentimentales (Sentimentálne valčíky, D 779, op. 50)
- Impromptus a Moments musicaux rôznych katalógových čísiel pre sólový klavír; aj keď Schubert tieto skladby už názvom akoby odkazoval do ríše príležitostnej ľahkej hudby, v skutočnosti, najmä pri niektorých Impromptus, ide o bohaté a dokonale vypracované kompozície charakteru sonátových viet
- Fantázia pre dva klavíry f moll (D 940)
Iné kompozície [upraviť]
V oblasti orchestrálnej a javiskovej tvorby bol Schubert ako vtedy neveľmi známy skladateľ vo veľkej nevýhode. Navyše mnohé z týchto diel boli prakticky už vo chvíli zrodu zabité podradnými libretami, na ktoré Schubert komponoval. Aj tu však nájdeme mimoriadne kompozície, ako sú napríklad:
- trojvetová symfónia b moll s názvom Nedokončená, po nemecky Unvollendet (D 759) – zvyčajne sa počíta ako siedma, niekedy aj ako ôsma Schubertova symfónia; medzi autorovými symfóniami je v poradí predposledná
- Deutsche Messe (Nemecká omša As dur, D 872)
- hudba k baletu Rosamunde (Rosamunda, D 797)
- nedokončené veľkonočné oratórium Lazarus (Lazar, D 689)
- ----------------------------------------------------------------------------------------------------------